3. týždeň 31.3. - 6.4.

Heb 9, 1-28

Kristus vstupuje do nebeskej svätyne

1 Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. 2 Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. 3 Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. 4 Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. 5 Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. 6 Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu, 7 ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu. 8 Tým Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná. 9 Toto je podobenstvo pre terajší čas, podľa ktorého sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto prináša obetu; 10 lebo spočívajú iba v pokrmoch a nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú vonkajšie predpisy, ktoré platia až do času nápravy.

Účinnosť Kristovho kňazstva

11 Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, 12 raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. 13 Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, 14 o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.

Kristus spečaťuje novú zmluvu svojou krvou

15 A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. 16 Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. 17 Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. 18 Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. 19 Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, 20 hovoriac: "Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh." 21 Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. 22 A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia. 23 Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať; no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. 24 Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. 25 Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. 26 Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. 27 A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, 28 tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú.

Myšlienka dňa
Lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti.

Heb 10, 1-39

Neúčinnosť starozákonných obiet

1 Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2 Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? 3 Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, 4 lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. 5 Preto keď prichádza na svet, hovorí: "Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. 6 Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. 7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože." 8 Najprv hovorí: "Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili" - a ony sa prinášajú podľa zákona. 9 Potom povedal: "Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu." Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

Trvalá účinnosť Kristovej obety

11 Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. 12 No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. 13 A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 14 Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. 15 Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal: 16 "Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17 a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem." 18 A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

Pridŕžajme sa nádeje

19 A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, 20 tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, 21 a keď máme veľkňaza nad Božím domom, 22 pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23 Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. 24 Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. 25 Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.

Apostatom hrozí strašný súd

26 Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, 27 ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. 28 Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; 29 uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? 30 Veď poznáme toho, ktorý povedal: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím." A zasa: "Pán bude súdiť svoj ľud." 31 Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

Potrebujeme vytrvalosť

32 Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. 33 Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. 34 Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. 35 Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. 36 Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie. 37 Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať. 38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ale keby cúvol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.

Myšlienka dňa
Hovoríme nie aby sme ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia.

Heb 11, 1-40

Príklady viery v Starom zákone

1 Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. 2 Ňou si predkovia získali dobré svedectvo. 3 Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné. 4 Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí. 5 Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu. 6 Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú. 7 S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery. 8 S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide. 9 S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10 Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. 11 Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. 12 Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať. 13 Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. 14 A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. 16 Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto. 17 S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia 18 a ktorému bolo povedané: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo." 19 Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz. 20 S vierou požehnal Izák Jakuba a Ezaua vzhľadom na budúcnosť. 21 S vierou požehnal umierajúci Jakub jednotlivo Jozefových synov a poklonil sa opretý o vrchol svojej palice. 22 S vierou hovoril umierajúci Jozef o odchode synov Izraela a dal pokyny ohľadne svojich kostí. 23 S vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je pôvabné, a nebáli sa kráľovho rozkazu. 24 Keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. 25 Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu, 26 a za väčšie bohatstvo pokladal Kristovo pohanenie ako poklady Egypta; hľadel totiž na odmenu. 27 S vierou opustil Egypt a nezľakol sa kráľovho hnevu; vydržal, akoby videl neviditeľného. 28 S vierou slávil Veľkú noc a kropenie krvou, aby sa zhubca nedotkol prvorodených. 29 S vierou prešli Červeným morom ako po suchej zemi, kým Egypťania, čo sa o to pokúsili, boli pohltení. 30 Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. 31 Pre vieru nezahynula neviestka Rachab s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov. 32 A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33 ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, 34 uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; 35 ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. 36 Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; 37 kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. 38 Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách. 39 A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, 40 lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.

Myšlienka dňa
Božie slovo pôsobí vo vás veriacich.

Heb 12, 1-29

Podľa Kristovho príkladu vytrvajme v duchovnom boji

1 Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, 2 s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.

Boh nás súžením vychováva

4 V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. 5 A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: "Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. 6 Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna." 7 Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? 8 Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! 9 A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! 10 A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti. 11 Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila. 12 Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! 13 A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.

Slúžme Bohu s úctou a bázňou

14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. 15 Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. 16 Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo. 17 Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal. 18 Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke 19 ani k zvuku poľnice a hrmotu slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo; 20 nemohli totiž uniesť príkaz: "Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované." 21 A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: "Zľakol som sa a trasiem sa." 22 No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu 23 a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, 24 k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova. 25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba. 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: "Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom." 27 A to "ešte raz" naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. 28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.

Myšlienka dňa
Lebo teraz akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi. 

Heb 13, 1-25

Bratská láska a čistota

1 Bratská láska nech trvá. 2 Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli. 3 Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi uväznení, a na tých, čo trpia, veď aj vy sami ste v tele. 4 Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. 5 Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: "Nezanechám ťa, ani neopustím." 6 Preto smelo môžeme povedať: "Pán mi pomáha, nebudem sa báť; čože mi urobí človek?"

Vernosť Kristovi

7 Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. 8 Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! 9 Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo najlepšie je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. 10 Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. 11 Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. 12 Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. 13 Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. 14 Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. 15 Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno. 16 Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.

Poslušnosť duchovným vodcom

17 Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať; aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo. 18 Modlite sa za nás; sme totiž presvedčení, že máme dobré svedomie, veď si chceme vo všetkom dobre počínať. 19 Ale predsa veľmi vás prosím, robte to, aby som sa zasa čím skôr vrátil k vám.

Modlitba požehnania

20 A Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, 21 nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

Zakončenie, správy a pozdravy

22 Prosím vás, bratia, zneste slová povzbudenia; veď som vám napísal iba krátko. 23 Vedzte, že náš brat Timotej bol prepustený na slobodu. Ak skoro príde, navštívim vás spolu s ním. 24 Pozdravte všetkých svojich predstavených a všetkých svätých. Pozdravujú vás tí, čo sú z Itálie. 25 Milosť nech je s vami všetkými.

Myšlienka dňa
Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. 

Jak 1, 1-27

Pozdrav

1 Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspore.

Trpieť s radosťou

2 Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, 3 veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. 4 A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali.

Prosiť s vierou

5 Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. 6 Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. 7 Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; 8 - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.

Prijať z Božích rúk všetko

9 Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, 10 bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: 11 vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách. 12 Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.

Boh, darca dobrého, nikoho nepokúša

13 Nech nik v pokušení nehovorí: "Boh ma pokúša." Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. 14 Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. 15 Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť. 16 Nemýľte sa, bratia moji milovaní! 17 Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. 18 On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.

Počúvať a uskutočňovať slovo

19 Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, 20 lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. 21 Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22 A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 23 Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24 Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. 25 Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. 26 Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. 27 Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohoto sveta.

Myšlienka dňa
Len vás, bratia, prosíme, aby ste v láske čoraz viac rástli, usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými rukami. 

Jn 8, 1-11

Ježiš a cudzoložnica

1 Ježiš odišiel na Olivovú horu. 2 Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. 3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4 a povedali mu: "Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 5 Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?" 6 Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. 7 Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." 8 A znovu sa zohol a písal po zemi. 9 Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: "Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?" 11 Ona odpovedala: "Nik, Pane." A Ježiš jej povedal: "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!"

Myšlienka dňa
Evanjelium na deň: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.