2. týždeň 24.3. - 30.3.

Heb 3, 1-19

Kristus je väčší ako Mojžiš

1 Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. 2 On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. 3 Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako dom. 4 Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. 5 Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. 6 Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.

Ako vstúpiť do Božieho pokoja

7 Preto, ako hovorí Duch Svätý: "Dnes, keď počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky 10 štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty. 11 Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!" 12 Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 13 ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14 Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, 15 ako sa hovorí: "Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure." 16 Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 17 A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? 18 A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? 19 A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

Myšlienka dňa
Lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti.

Heb 4, 1-16

Posvätná bázeň

1 Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! 2 Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. 3 A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: "Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!", hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. 4 Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: "V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel." 5 A tu zasa: "Nevojdú do môjho pokoja!" 6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7 znova určuje istý deň, "Dnes", keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo: "Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia." 8 Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni. 9 A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. 10 Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich. 11 Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. 12 Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. 13 A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Ježiš – pravý veľkňaz

14 Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. 15 Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. 16 Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.

Myšlienka dňa
Hovoríme nie aby sme ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia.

Heb 5, 1-14

1 Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy 2 a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. 3 A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. 4 Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. 5 Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: "Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil;" 6 ako aj na inom mieste hovorí: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho." 7 On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. 8 A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; 9 a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, 10 keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho.

Varovanie pred ochabnutím

11 O tom by sme mali veľa čo hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste zleniveli počúvať. 12 Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie pevný pokrm. 13 A nik, kto dostáva mlieko, nechápe slovo spravodlivosti, lebo je ešte dieťa. 14 Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla.

Myšlienka dňa
Božie slovo pôsobí vo vás veriacich.

Heb 6, 1-20

1 Preto nechajme bokom začiatočné učenie o Kristovi a povznesme sa k dokonalosti. Neklaďme znova základy: o pokání z mŕtvych skutkov a viere v Boha, 2 učenie o krstoch, o vkladaní rúk, o vzkriesení z mŕtvych a večnom súde. 3 A to urobíme, ak to Boh dovolí. 4 Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého, 5 zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku, 6 a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním, pretože v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech. 7 Aj zem, ktorá pije dážď, čo na ňu často padá, a rodí užitočnú bylinu tým, pre koho ju obrábajú, dostáva požehnanie od Boha. 8 Ak však rodí tŕnie a bodľač, je zavrhnutá a blízka kliatbe; jej koniec je spálenie. 9 Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse. 10 Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali - a ešte posluhujete - svätým. 11 Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, 12 aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení. 13 Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého 14 slovami: "Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím." 15 A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. 16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. 17 A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, 18 aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. 19 Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, 20 kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

Myšlienka dňa
Lebo teraz akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi. 

Heb 7, 1-28

Melchizedech – predobraz Krista

1 Tento Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. 2 A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja. 3 Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A tak pripodobnený Božiemu Synovi zostáva kňazom naveky. 4 Pozrite sa len, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšieho! 5 A iste aj tí, čo z Léviho synov dostávajú kňazský úrad, majú príkaz brať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci aj oni vyšli z Abrahámových bedier. 6 Ale ten, čo k nim nepatrí podľa rodu, vzal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenia. 7 A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. 8 A potom: tu berú desiatky smrteľní ľudia, tam však ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije. 9 Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdal desiatky aj Lévi, ktorý prijíma desiatky; 10 veď bol ešte v bedrách otca, keď mu vyšiel v ústrety Melchizedech.

Zrušenie levitského kňazstva

11 Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva, lebo pod ním ľud dostal zákon, načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, a nenazvať ho podľa radu Áronovho? 12 Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon. 13 A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári. 14 Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch. 15 A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, 16 ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. 17 Veď o ňom znie svedectvo: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho." 18 Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné, 19 - veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti - a zavádza sa lepšia nádej, vďaka ktorej sa blížime k Bohu. 20 A pretože sa to nestalo bez prísahy, - tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy, 21 tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal: "Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky," - 22 Ježiš sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy. 23 A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, 24 no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. 25 Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.

Trvácnosť Kristovho kňazstva

26 Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, 27 ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. 28 Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.

Myšlienka dňa
Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. 

Heb 8, 1-13

Nové kňazstvo a nová svätyňa

1 Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach 2 ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek. 3 Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. 4 Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. 5 No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: "Hľaď," povedal mu, "aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu." 6 Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach. 7 Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. 8 Lebo keď ich karhá, hovorí: "Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; 9 nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. 10 Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 11 A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: “Poznaj Pána,” lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich, 12 pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem." 13 Keď povedal "novú", vyhlásil prvú za starú; čo však je prežité a zostarlo, je blízko zániku.

Myšlienka dňa
Len vás, bratia, prosíme, aby ste v láske čoraz viac rástli, usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými rukami. 

Lk 15, 1-32

Podobenstvo o stratenej ovci

1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. 2 Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." 3 Preto im povedal toto podobenstvo: 4 "Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, 6 a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: “Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.” 7 Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

Podobenstvo o stratenej drachme

8 Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? 9 A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: “Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.” 10 Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie."

Podobenstvo o márnotratnom synovi

11 A pokračoval: "Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: “Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.” A on im rozdelil majetok. 13 O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16 I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. 17 Vstúpil teda do seba a povedal si: “Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. 19 Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.” 20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: “Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.” 22 Ale otec povedal svojim sluhom: “Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.” A začali hodovať. 25 Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27 Ten mu povedal: “Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.” 28 On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29 Ale on odpovedal otcovi: “Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.” 31 On mu na to povedal: “Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.”"

Myšlienka dňa
Evanjelium na deň: Tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil